Významný slovenský architekt, autor desiatok ikonických stavieb a výrazných autorských konceptov. V roku 1952 absolvoval štúdium na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave v ateliéri Emila Belluša. Začal pracovať v Krajskom projektovom ústave Bratislava a po roku 1968 pôsobil v bratislavskom Stavoprojekte. Od roku 1966 viedol vlastný ateliér.
Stavby navrhnuté Vladimírom Dedečkom sú dlhodobo predmetom diskusií. Odborná verejnosť vyzdvihuje ich kvality, laická verejnosť zase upozorňuje na výrazné formy, ktoré sú často spájané s prejavmi architektúry predchádzajúceho režimu. Dedečkovi učitelia boli totiž významnými predstaviteľmi modernej architektúry.
Moderná architektúra zjednodušuje formy a vynecháva ornamenty. Forma, ktorá sleduje funkciu, sa vyvinula s dostupnosťou materiálov ako oceľ, betón a sklo a tiež s vynálezom nových stavebných techník počas priemyselnej revolúcie. Nové konštrukcie boli pevnejšie, ľahšie a vyššie. Železobetón umožnil vytvoriť veľké priestory neprerušené stĺpmi a ďalšími podpornými prvkami a dovolil architektom umiestniť okná po dĺžke celej steny.
Vladimír Dedeček nadväzuje na tieto výdobytky a za pridanú hodnotu architektúry považuje jej výtvarné spracovanie. Preto kladie dôraz na rytmus a až sochársku prácu s hmotou.
Ako architekt začína pracovať na projektovom ústave, kde sa špecializuje na školské budovy. Jeho generácia tvorí v Československu po dvoch svetových vojnách, a tak majú práce vyše hlavy. Preto sa na projektových ústavoch navrhujú typologické riešenia (typy stavieb), ktoré sa s malými obmenami môžu použiť na rôznych miestach. Dedeček napríklad vytvára netradičné usporiadanie pavilónových škôl prepojených so záhradami a zameral sa na lepšie osvetlenie tried.
Pri návrhu Poľnohospodárskej univerzity v Nitre využíva hru kompozície. Pracuje so svetlom, proporciou a rovnováhou, ale zohľadňuje aj funkciu, teda to, na čo majú jednotlivé časti architektúry slúžiť. V areáli univerzity majú všetky objekty základné geometrické tvary a v jej centre (na priesečníku osí kompozície) je umiestnená ústredná budova – aula šošovkovitého tvaru pre 600 ľudí. Na tak veľký priestor má vďaka tvaru a unikátnej rebrovej klenbe vhodnú akustiku.
Viaceré diela sa už za života Vladimíra Dedečka stali ikonami neskorej moderny známymi aj v medzinárodnom kontexte.
Porozprávajte sa, ako vyzerá vaša škola. Poznáte ešte inú takú školu? Koľko má podlaží? Čo nájdete na každom z nich? Kde je schodisko a kde jedáleň? Opakujú sa nejaké vzorce usporiadania? Aká je vaša trieda? Je rovnako veľká ako ostatné triedy v škole? Aké veľké sú okná, ktoré presvetľujú miestnosť? Vysvetlite si, čo je pôdorys a mierka.
Vladimír Dedeček tvoril architektúru v období totalitného a autoritárskeho režimu. Čo pre architektov znamenalo navrhovať počas obdobia socializmu? Mali možnosť navrhovať svoje diela tak, aby nespĺňali len požiadavky režimu, ale boli zároveň moderné a prínosné pre spoločnosť? Majú byť stavby z obdobia komunizmu zbúrané ako monumenty, ktoré reprezentujú režim, či naopak zachované a prípadne obnovené?
Navrhnite architektúru pre verejnosť! Najprv si ujasnite jej účel. Vystrihnite z kartónu rôzne geometrické tvary a zlepením rovnakých tvarov ich spravte rôzne vysoké. Vyskúšajte rôzne varianty usporiadania jednotlivých geometrických prvkov, pracujte s rytmom, symetriou a asymetriou. Varianty porovnajte a porozprávajte sa o výsledku.
V zbierkach SNG sa okrem architektonických nárysov nachádzajú aj skice Vladimíra Dedečka. Skica zachytáva tie najdôležitejšie črty. Vyhľadajte v okolí školy významné architektonické stavby a pokúste sa ich naskicovať. Skúmajte, ktoré prvky sú dôležité pre funkciu stavby a ktoré tvoria výraz danej architektúry. Vysvetlite si princípy perspektívy. Zachovajte proporcie a pracujte s mierkou.