Marcel Duchamp

Diela a témy

Duchampove tvorivé začiatky spadajú do doby, ktorá bola pre európske umenie doslova revolučná. Začiatkom 20. storočia vznikajú avantgardné výtvarné smery ako kubizmus, futurizmus, dadaizmus, surrealizmus a pod. Rodí sa abstraktné, nezobrazujúce umenie, ktoré sa odkláňa od tradičného napodobovania a zobrazenia sveta. Aj pod vplyvom rozvoja fotografie či filmu, schopných zachytiť skutočnosť verne, sa výtvarné umenie mení, hľadá svoj vlastný autentický jazyk.

Marcel Duchamp sa prestáva okolo roku 1913 zaujímať o klasickú maľbu, spochybňuje jej význam. Pri pohľade na umelecké dielo neočakáva estetický (zrakový) zážitok, ale oceňuje jeho ideu, nápad, vtip, prípadne prekvapenie.

Duchamp postupne mení stratégiu. Nevytvára umelecký objekt sám, ale vyberá si ho z už existujúcich priemyselne vyrobených predmetov. Akoby nebolo nikdy jednoduchšie vytvoriť umelecké dielo. Do prostredia múzea sa dostáva nezvyčajný predmet – ready-made (hotový, konfekčný, sériový predmet). Tvorbu ready-madov môžeme vnímať aj ako udalosť, manifest, ako revoltu či provokáciu voči akceptovaným štandardom vtedajšieho umenia.

Duchamp do tvorby vnáša aj element humoru. V roku 1919 berie lacnú reprodukciu slávneho portrétu Mona Lisa od Leonarda da Vinciho a prikresľuje jej briadku a fúziky. Obraz dopĺňa textom: L.H.O.O.Q., čo môžeme voľne preložiť ako „tá má ale sexi zadok“. Sám Duchamp to označuje za svätokrádež! Takéto antiumelecké akcie ho spájajú s hnutím Dada, ktoré sa formuje počas a po 1. svetovej vojne. Dadaistické umenie je reakciou na všeobecný rozpad civilizovaného sveta spôsobený vojnou. Do popredia sa dostáva náhoda, absurdita a radikálne antiestetické a nehistorické umenie oslobodené od tradičných vzorov.

Duchampova tvorba je stratégiou, ako spochybňovať absolútne pravdy a stereotypy v umení. Používa humor, slovné hračky, iróniu. V dielach neponúka konečné odpovede. V 60. rokoch 20. storočia inšpiruje celú generáciu mladých výtvarníkov a otvára cestu ku konceptuálnemu umeniu, ktoré povyšuje myšlienku (koncept, ideu) na najdôležitejší aspekt umeleckej práce.

Aktivity

Marcel Duchamp v roku 1938 navrhol predmet Krabica v kufri, čo bola batožina vyplnená zmenšenými replikami niektorých jeho diel. Vytvorte si zmenšenú školskú galériu v krabici (buď trieda spolu vytvára jednu galériu alebo žiakov rozdeľte do menších skupín). Reprodukcie výtvarných diel slovenských či zahraničných autorov nájdite v knižnici alebo pracujte s online katalógom wwww.webumenia.sk

Rozmýšľajte nad architektúrou výstavy, nad vnútorným riešením jej priestoru, inštalačnými prvkami (vytváranie priehradiek, zásuviek, stien a pod.). Pri koncipovaní výstavy si zvoľte metódu či uhol pohľadu. Môže to byť téma, obdobie alebo žáner. Na Webe umenia si potom podľa témy či pojmu (napríklad voda, SNP, atď.) môžete vytvoriť vlastnú kolekciu diel pre výstavu v krabici.